1. Sv. prijímanie

Dňa 24.5.2105 sa uskutočnila v rímsko-katolíckom kostole v Jasení sviatosť 1. svätého prijímania.

Previous Image
Next Image

História cirkvi v Jasení

Z histórie vývoja obce vieme, že v Jasení boli Nemci, ktorí sem prišli kvôli ťažbe zlata. Katolícka cirkev sa preto obávala, že sa v tomto kraji rýchlo rozšíri reformácia. Obec Jasenie podliehala panstvu Slovenská Ľupča a je známe, že čie panstvo, toho aj náboženstvo. Platilo heslo ”Koho je zem, toho je aj náboženstvo”. Poddaní teda museli vyznávať takú vieru, ako ich pán.

V roku 1754 bolo v Jasení 398 katolíkov, o sedem rokov neskôr ich bolo o 62 viac. V roku 1822 ich už bolo 711. Rok 1873 nám ponúka už presnejšie informácie, kedy katolíkov bolo 941, traja boli evanjelici a štyria židia.

V súčasnosti je v Jasení 983 osôb rímskokatolíckeho vyznania, čo predstavuje 88,08 % a 21 osôb evanjelického vyznania, čo predstavuje 1,88 %.

Zoznam kňazov pôsobiacich v Jasení

Jasenie sa v listinách spomína od roku 1424 ako Jeczene. Spočiatku patrilo pod farnosť Dubová ako jej filiálka, neskôr, keď vznikla farnosť v Predajnej, patrilo pod ňu, preto uvádzame zoznam kňazov, pôsobiacich vo farnosti Predajná (teda pôsobiacich aj v Jasení):

P. Mikuláš s magistrami Lambertom, Imrichom a Václavom zo Sch. P., 1673 – 1674,
P. František od sv. Štefana, Sch. P., 1674,
P. Šimon od sv. Františka, Sch. P, 1674 – 1676,
P. Valerián a conceptione B. M. V., Sch P., 1676,
P. Matúš od sv. Pantaleona, Sch. P., 1676 – 1677,
P. František , supreior z Brezna, Sch. P., 1677 – 1681,
Ján Sabadoš, 1684 – 1696,
Andrej Koriary, 1696 – 1705,
Andrej Koriary, 1709 – 1711,
Juraj Jozef Rozboril, 1711 – 1718,
Matej Raukay, 1718 – 1722,
Martin Szalóky, 1722 – 1736,
Matej Ferenčík, 1736 – 1747,
Samuel Kovalský, 1748 – 1757,
Matej Benčáth, 1757 – 1805,
Martin Kovalčík, 1805 – 1830,
Ján Rakovský de eadem, 1830 – 1831,
Jozef Mózor, 1831 – 1857,
Ignác Hančok, 1857,
Ján Prokša, 1857 – 1858,
Karol Mierka, 1858,
Karol Vozáry, 1859 – 1866,
Ján Lepiš, 1866,
Anton Cebecauer, 1867 – 1895,
Jozef Hyrošš, 1895 – 1916,
Koloman Senček, 1916 – 1919,
Vincent Puskailer, 1919 – 1920,
Ján Javorka, 1920 – 1924,
Jozef Šimuni, 1924 – 1925,
Eduard Majerský, 1925 – 1957,
Konštantín Kollár, 1957 – 1973,
Anton Šimunek, 1973 – 1978,
Ábel Šmondrk, 1978 – 1990,
Jozef Strapko, 1990 – 1992,
Ján Klimo, 1992 – 1993.

Od roku 1993 pôsobia vo farnosti Predajná, teda aj vo filiálke Jasenie Pallotíni – kňazi a bratia zo Spoločnosti katolíckeho apoštolátu (SAC):

o. Grzegorz Rydzewski SAC – farár, 1993 – 2001,
o. Jaroslav Buchholz SAC – kaplán, 1993 – 1994,
o. Adam Luba SAC – kaplán, 1996 – 1997,
o. Vojciech Kubrak SAC – kaplán, 1997 – 1999,
o. Piotr Lasota SAC – kaplán, 2000 – 2001,
o. Andrzej Pierwola SAC – farár, 2001 – 2003,
o. Leonard Lasota SAC – farár, 2003 – 2009,
o. Peter Klubert SAC – slovenský kaplán, 2003 – 2009,
o. Ján Robert Adamowicz SAC – kaplán, 2008 – 2012,
o. Peter Klubert SAC – slovenský farár, 2009 – 2011,
o. Arkadiusz Piekut SAC – farár, 2011 - ,
o. Krzysztof Zontek – kaplán, 2012 – 2014,
o. Adam Walczuk SAC – kaplán, 2015 – ,

Bratstvo živého ruženca – ŽIVÝ RUŽENEC

Bratstvo Živého ruženca vzniklo z iniciatívy Márie Paulíny Jaricot vo Francúzsku. Narodila sa v Lyone, kde žila od roku 1799 do roku 1862. So svojim bratom Fileasom snívala o misionárskej práci v pohanských krajinách. Neskôr sa jej brat stal kňazom a odišiel na misie. V listoch jej opisoval duchovné a materiálne potreby v misijných krajinách. Paulína zorganizovala peňažné zbierky, vytvorila malé skupiny, ktoré začali pomáhať misionárom. Spoznala hĺbku a silu modlitby ruženca, a tak na spôsob misijných skupín založila ružencové pätnástky, ktoré sa stali počiatkom skupiny Živého ruženca.

Bratstvo Živého ruženca v Jasení má desať ruží, z toho jedna ruža je mužská. Činnosť Bratstva koordinuje v súčasnosti pani Magdaléna Potančoková. Posledná reforma bratstva Živého ruženca prebehla v Roku ruženca, kedy sa jednotlivé pätnásťčlenné ruže podľa želania Jána Pavla II. rozšírili na dvadsaťčlenné – kvôli piatim novým Tajomstvám svetla.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Kaplnka Povýšenia sv. Kríža

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej a kaplnka Povýšenia sv. Kríža sú kultúrnymi pamiatkami Slovenska. Informácie o nich sú uvedené v samostatnej sekcii Kultúrne dedičstvo.

Zdroj: písomný materiál obce